Potravinári k novej európskej stratégii Z farmy na stôl

Potravinári k novej európskej stratégii Z farmy na stôl: Ambiciózny plán s dobrými úmyslami, ale chýbajúcou koncovkou

Bratislava, 21. mája 2020 – Európska komisia včera zverejnila svoju stratégiu Z farmy na stôl, ktorá stanovuje regulačné a neregulačné opatrenia na zabezpečenie udržateľných potravinových systémov a na splnenie ambícií Európskej zelenej dohody zameranej na dosiahnutie klimatickej neutrality v Európe. Potravinárska komora Slovenska na jednej strane víta ambiciózny cieľ Európskej komisie vytvoriť svetový zlatý štandard pre enviromentálnu, sociálnu a hospodársku udržateľnosť. Ambiciózne ciele sa však nedajú dosiahnuť bez dostatočnej konzultácie so všetkými zainteresovanými aktérmi a bez jasnej a pevne zakotvenej finančnej pomoci. Slovensko zároveň potrebuje reflektovať na európske strategické dokumenty prijatím dlhodobej koncepcie rozvoja poľnohospodárstva a potravinárstva.

Európska komisia včera prijala komplexnú novú stratégiu v oblasti biodiverzity zameranú na návrat prírody do nášho života a stratégiu „z farmy na stôl“, vďaka ktorej chce vytvoriť spravodlivý a zdravý potravinový systém šetrný k životnému prostrediu. Ako píše Európska komisia vo svojej včerajšej tlačovej správe, „v súlade s európskou zelenou dohodou sú v nich navrhnuté ambiciózne opatrenia a záväzky EÚ, ktorých cieľom je zastaviť stratu biodiverzity v Európe a v celom svete a pretransformovať naše potravinové systémy na globálny etalón konkurencieschopnej udržateľnosti, ochrany ľudského zdravia, ako aj zdravia celej planéty, a živobytia pre všetkých, ktorí sú zapojení do potravinového hodnotového reťazca. Kríza spôsobená koronavírusom ukázala, akí zraniteľní sa stávame v dôsledku prehlbujúcej sa straty biodiverzity a aký kľúčový význam pre našu spoločnosť má fungujúci potravinový systém.“

„Potravinárska komora Slovenska (PKS) podporuje ambiciózne ciele stanovené v stratégií Z farmy na stôl. Obsahuje veľa zaujímavých iniciatív pre budúcu enviromentálnu, sociálnu a hospodársku udržateľnosť Európy. Kríza spôsobená novým koronavírusom však ukázala, ako a či vôbec sme v skutočnosti schopní na úrovni EÚ ale aj jednotlivých členských krajín pružne reagovať na mimoriadne situácie z pohľadu zabezpečenia nepretržitej dostupnosti potravín pre našich obyvateľov,“ uvádza Jana Venhartová, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska. Už počas pandémie PKS poukazovala na fakt, že potravinárskym podnikom, rovnako aj aj zvyšku ekonomiky, bude trvať určitý čas, kým sa zo vzniknutej situácie zotavia a nastavia sa na budúci rast.

Rovnako si musíme uvedomiť, že z pohľadu výroby potravín Slovenská republika výrazne zaostáva nielen za ostatnými európskymi krajinami, ale aj v porovnaní so susednými štátmi. Nie je to len v objeme domácej produkcie, ale aj celkovo v modernizácií zariadení a technológií, podpore inovácií, vzdelávania potravinárov a spotrebiteľov a v neposlednom rade dostatočnej finančnej podpore, ktorá na Slovensku za posledné desaťročie absentovala. Pre porovnanie, Maďarsko preinvestovalo v období rokov 2013-2020 do potravinárskeho priemyslu jednu miliardu eur, zatiaľ čo Slovenská republika len niečo vyše 200 miliónov eur, pričom technologický dlh oproti iným krajinám budeme len veľmi ťažko dobiehať.

Preto potrebujeme v prvom rade jasnú koncepciu rozvoja poľnohospodárstva a potravinárstva, aby sme dokázali nielen zabezpečiť potravinovú sebestačnosť Slovenska, ale aj dostatočne rýchlo a cielene reagovať na všetky čiastkové úlohy, ktoré nám vyplynú z napĺňania cieľov európskych stratégií. Nezaobídeme sa bez jasnej vízie podpory potravinárskych inovácií a prepojenia vedeckých a výskumných inštitúcií s praxou. Nemôžeme zabúdať ani na jasnú a pevne zakotvenú finančnú podporu potravinárskeho priemyslu. V rámci účasti na diskusiách v európskych inštitúciách ohľadom napĺňania európskej stratégie je nevyhnutné, aby Slovenská republika aktívne vystupovala so svojimi požiadavkami a názormi a hľadala prieniky spoločných záujmov najmä s ďalšími krajinami strednej a východnej Európy.

„Pre úspešné naplnenie európskych stratégií je nevyhnutný systematický dialóg so všetkými zainteresovanými stranami vrátane dôsledného posudzovania dopadov opatrení na konkurencieschopnosť domáceho spracovateľského priemyslu, berúc do úvahy časový a ekonomický rámec potrebný na celkové zotavenie ekonomiky z COVID-19. Základom pre budúcu udržateľnosť a prosperitu je predvídateľné právne prostredie a poskytnutie dostatočného času na prispôsobenie sa novým pravidlám. Zároveň vyzývame slovenské inštitúcie, aby v oblastiach, v ktorých sa predpokladá prijatie harmonizovanej právnej úpravy na európskej úrovni, neprijímala národnú legislatívu, najmä čo sa týka dodatočných požiadaviek na označovanie potravín ,“ uzatvára Jana Venhartová.

Akčný plán stratégie Z farmy a stôl zahŕňa nasledovné aktivity, ktoré sa priamo dotýkajú výroby potravín:

Stimulácia reformulácie potravín vrátane stanovenia maximálnych hladín pre určité živiny;
Nastavenie nutričných profilov za účelom obmedzenia propagácie potravín s vysokým obsahom soli, cukrov a / alebo tukov;
Návrh revízie právnych predpisov EÚ o materiáloch prichádzajúcich do styku s potravinami s cieľom zlepšiť bezpečnosť potravín, zabezpečiť zdravie občanov a znížiť environmentálnu stopu odvetvia;
Návrh harmonizovaného povinného označovania výživovej hodnoty na prednej strane balenia potravín, aby sa spotrebiteľom umožnilo zvoliť si potraviny s ohľadom na zdravie;
Návrh na povinné označenie pôvodu určitých potravín;
Stanovenie minimálnych povinných kritérií pre trvalo udržateľné obstarávanie potravín na školách a verejných inštitúciách;
Požiadavka, aby potravinársky priemysel začlenil udržateľnosť do svojich podnikových stratégií;
Vypracovanie európskeho kódexu a monitorovacieho rámca pre zodpovedné obchodné a marketingové správanie v potravinovom dodávateľskom reťazci;
Boj proti potravinovým podvodom;
Prispôsobenie marketingových a reklamných stratégií tak, aby cenové kampane nepodkopávali vnímanie skutočnej hodnoty potravín spotrebiteľmi;
Odstraňovanie nadbytočného obalového materiálu zmenšovaním obalov potravín.