Vedeli ste, že potravinárstvo patrí medzi najregulovanejšie odvetvia v Európskej únii?

Do roku 2002 však smerovala regulácia len k ochrane voľného pohybu tovaru medzi členskými štátmi (známy prípad likéru Cassis de Dijon, na ktorý sa odvolávajú mnohé právne príručky) a harmonizácií právnych predpisov v oblasti potravinárstva formou smerníc.

Podnet na nariadenie o všeobecnom potravinovom práve vyplynul zo série kríz v oblasti potravín, najmä kríz súvisiacich s bovinnou spongiformnou encefalopatiou (známej skôr pod skratkou BSE), slintačkou a krívačkou a dioxínom, ktoré znamenali:

• vážne ohrozenie verejného zdravia obyvateľov Európskej únie
• vyplývajúce opatrenia na podporu trhu znamenali pre Európu vynaloženie obrovských finančných nákladov
• vážne oslabili dôveru verejnosti v regulačný rámec Únie v oblasti bezpečnosti potravín.

Politickou reakciou bolo prijatie Bielej knihy o bezpečnosti potravín v januári 2000, ktorá pripravila pôdu na úplné prepracovanie smerovania regulácie potravín. Diskusie napokon vyústili do prijatia nariadenia o všeobecnom potravinovom práve, s jeho základnou premisou - analýza rizika. Nariadenie zároveň zriadilo Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (European Food Safety Authority - EFSA).  

Na rozdiel od predchádzajúcej harmonizácie formou smerníc, ktoré museli členské štáty preniesť do svojho právneho poriadku, nariadenie o všeobecnom potravinovom práve je priamo účinné vo všetkých členských štátoch. Keby ste niekedy hľadali definíciu potraviny, nájdete ju priamo v tomto predpise.

(Pre tých, ktorí ju naozaj hľadajú, pripájame aj link na nariadenie: Nariadenie (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín - nezabudnite kliknúť na najnovšie konsolidované znenie).