článok 5259

Tlačová správa

Budapešť, 25. 1. 2018 – Budúcnosť spoločnej európskej poľnohospodárskej politiky po roku 2020, to bola hlavná téma stretnutia ministrov poľnohospodárstva rozšírenej Vyšehradskej skupiny V4+4 v Budapešti. Prioritou pre Slovensko je vyrovnanie rozdielov v priamych platbách medzi členskými krajinami EÚ. Slovenský agrorezort tiež odmieta návrh na povinné stropovanie platieb.

„Je veľmi dôležité, aby sme na európskom poli boli aktívnym hráčom v pripomienkovaní pripravovanej Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) po roku 2020. Od toho totiž závisí, ako budú konkurencieschopní voči ostatným krajinám EÚ. Preto už teraz náš rezort aktívne pripomienkuje všetky návrhy Európskej komisie. Za prioritu považujem vyrovnanie rozdielov medzi členskými štátmi Únie. Slovensko sa síce v priamych platbách blíži k priemeru EÚ, ale stále existuje množstvo krajín, ktoré dostávajú z rozpočtu EÚ výrazne viac peňazí. Výsledkom toho je okrem iného aj nadmerný dovoz potravín zo zahraničia,“ vyhlásila podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná.

Európska komisia koncom minulého roka predstavila Oznámenie o budúcnosti potravinárstva a poľnohospodárstva, ktoré prvotne indikuje akým spôsobom by sa malo uberať formovanie Spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2020. Dokument hovorí o zachovaní prvého piliera, ale aj o podpore inovácií a digitalizácie, spravodlivej podpore príjmov, starostlivosti o životné prostredie, ako aj o posilnení sociálno-ekonomickej štruktúry vidieckych oblastí. „Pre Slovensko je kľúčová téma tzv. Stropovania platieb. Slovensko je v tejto téme spolu s Českou republikou veľmi rezervované a určite nechceme diskriminovať veľkých farmárov,“ vysvetlila Matečná.

Na Slovensku podľa podpredsedníčky vlády a ministerky pôdohospodárstva dominujú veľké farmy, čo je výsledkom historického vývoja, ale aj rozdrobenosťou vlastníctva pôdy. Stropovanie priamych platieb by viedlo k deleniu fariem a brzdeniu ich rozvoja. Slovensko presadzuje, aby boli zohľadnené národné odlišnosti v štruktúre fariem, dodávateľov a odberateľov. Taktiež by mali byť zohľadnené osobné náklady, čo by mohlo efektívnejšie oddeliť aktívne farmy od menej aktívnych. V tomto duchu naformulovali ministri Vyšehradskej skupiny aj spoločnú deklaráciu, v ktorej sa zhodli, že nechcú diskriminovať žiadne farmy ani farmárov. Taktiež ministri poľnohospodárstva krajín V4+4 podporili zachovanie dvojpilierovej štruktúry SPP, teda priamych platieb a rozvoja vidieka. Ministri zdôraznili, že SPP zaručuje fungovanie jednotného trhu v agropotravinárskom sektore a poskytuje občanom EÚ kvalitné a bezpečné potraviny. Zároveň zohráva kľúčovú úlohu pri posilňovaní životaschopnosti vidieckych oblastí a prispieva k ochrane prírodných zdrojov a krajiny.

V posledných rokoch členské štáty EÚ v oblasti poľnohospodárstva čelia mnohým problémom ako sú napríklad epidémie zvierat či extrémne výkyvy počasia akými sú mrazy, sucho alebo prívalové dažde. To všetko vedie k nemalým stratám farmárov. Závery rozhovorov o Brexite zase výrazne ovplyvňujú budúcnosť poľnohospodárov celej Európskej únie v dôsledku čoho sa vytvorí úplne nová konfigurácia.

Ing. Michal Feik, Odbor komunikácie a marketingu