Spory okolo dovozu
Svetová obchodná organizácia /WTO/ v minulosti viedla s EÚ tvrdý boj o dovozy geneticky modifikovaných organizmov /GMO/. Najviac geneticky upravených plodín pestujú americký farmári – na viac ako 45 miliónoch ha. Väčšina pestovateľov GMO je zo zámorských krajín. Podľa názoru WTO sú dočasné bezpečnostné opatrenia štátov Únie neospravedlniteľné.

V rámci európskej legislatívy majú totiž členské štáty právo uvaliť na import GMO dočasné embargo, ak vedia preukázať ich riziko vedeckými dôkazmi. Toto právu využili Maďarsko Rakúsko v prípade dovozu GMO kukurice. Európsky úrad rpe bezpečnosť potravín /European Food Safety Authority – EFSA/, ktorý na základe smernice z roku 2001 zodpovedá za posudzovanej bezpečnosti dovážaných alebo pestovaných plodín, tvrdí, že obavy Rakúšanov a Maďarov sú vedecky nepodložené neexistuje žiadny dôvod pre obavy z negatívnych dopadov dovozu modifikovanej kukurice na zdravie ľudí, zvierat a na životné prostredie.

Na Slovensku platí zákon o používaní genetických technológií a GMO a vyhláška upravuje schvaľovanie a uvádzanie GMO na náš trh. Štát vydáva súhlas na používanie uvedenej technológie v uzatvorených priestoroch, jej uvoľňovanie do životného prostredia a uvádzanie na trh. Tento zákon spĺňa kritéria EÚ. Potraviny z GMO upravuje zákon o potravinách a Potravinový kódex SR a ich schvaľovanie koordinuje Komisia pre biologickú bezpečnosť pri ministerstve životného prostredia. Jej členom je aj Úrad verejného zdravotníctva, ktorý ma kompetencie pri posudzovaní medicínskeho hľadiska.

GMO prijímame opatrne
Nedávny prieskum Eurobarometra k biotechnológiám a biológii naznačuje, že medzi občanmi EÚ narastá optimizmus voči lekárskym a priemyselným biotechnológiám. Občania sú však krajne, s výnimkou niekoľkých krajín, proti poľnohospodárskym biotechnológiám. Európania v prieskume považujú GM potraviny za „neužitočné, morálne neprijateľné a pre spoločnosť rizikové“. Viaceré krajiny EÚ preto aj majú legislatívne zakázané pestovať GM na svojom území. Zaujímavé je , že Európania prudko oponujú GM potravinám a podporujú pokroky v nanotechnológiách, kým v USA je to úplne naopak.

Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory pán Ivan Oravec hovorí: „Na Slovensku sú zatiaľ len dvaja či traja priekopníci v pestovaní GMO. Anketou sme zistili, že je rovnaké percento tých, ktorý majú negatívny názor a tých, ktorí majú o téme málo informácií. To by sa malo zmeniť vedeckými výskumami, Pokiaľ ide o producentov, vyrábať budú to, o čo bude na trhu záujem. Ak sa nájdu na GMO odberatelia, určite sa nájdu aj producenti.“

Spotrebiteľ má právo voľby
Európska únia by mala zaručiť spotrebiteľom možnosť voľby pri nákupe potravín. Podľa súčasnej európskej legislatívy podliehajú všetky výrobky, ktoré obsahujú GMO alebo sú z GMO zložené požiadavke na opätovné zistenie pôvodu výrobku a podmienkam pre ich označovanie. Zákon o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov nariaďuje, aby označenie výrobku a sprievodná dokumentácia obsahovali opis odporúčaného používania výrobku, ak to nie je všeobecne známe, aké použitie a skladovanie je neprístupné, ako sa majú likvidovať obaly a ak je výrobok z dovozu, tak aj údaje o výrobcovi. Iné údaje sú povinné len podľa osobitných predpisov. Ak sa jedná o potravinu, označovanie spadá pod Potravinový kódex, ktorý hovorí, že GMO potraviny sa môžu predávať len balené a ich zavedenie na trh musí byť pod dozorom Veterinárnej a potravinovej správy. Potravinový kódex sa vo viacerých bodoch odvoláva na Nariadenie /ES/ ač, 1829/ 2003 Európskeho parlamentu, ktoré rieši používanie geneticky modifikovaných potravín – GMO potravín a krmív na úrovni Európskej únie

Legislatíva GMO potravín a krmív však nepožaduje označenie takých výrobkov, ktorý stopy GMO sú nižšie ako 0,9% za predpokladu, že prítomnosť geneticky modifikovanej látky nie je zámerná alebo je technicky nevyhnutná. Podobne výrobky, ako mäso, mlieko alebo vajcia pochádzajúce zo zvierat kŕmených geneticky modifikovanými krmivami alebo ošetrovanými geneticky modifikovanými liečivami sú z pravidiel pre označovanie a spätné zisťovanie pôvodu vyňaté. Podľa názoru Greenpeace potrava hospodárskych zvierat v Európe typicky pozostáva až z 30% z GMO, čo je asi 20 miliónov ton GMO, ktoré každoročne vstupujú do potravinového reťazca EÚ bez toho, aby o tom boli spotrebitelia informovaní. „Terajšia situácia nedostatočne informuje a chráni spotrebiteľa. Je predsa neprijateľné, že výrobky z genetiky modifikovanej sóje, či kukurice sú označované pri obsahu GM zložky nad 0,9%
A napr. mlieko zvierat kŕmených celý život GM krmivom označené byť nemusí. Spotrebitelia majú právo vedieť, čo obsahujú potraviny, ktoré jedia. Oznarčovanie by peto malo platič aj na živočíšne produkty, ako aj mlieko, mäso a vajcia/, povedala pani Matina Badidová, koordinátorka genetickej kampane Greenpeace.

Diana Chovancova – Stanková, Communication Specialist AHOLD Retail Slovakia, k.s.:“ Podľa platnej slovenskej legislatívy musí výrobca na obale uviesť, či výrobok obsahuje GMO. V prípade našich privátnych značiek sa snažíme výrobcov motivovať, aby GMO nepoužívali.“ Podobne ostatné reťazce sa snažia, aby výrobky nesúce ich značku boli „GM free“. Odporcovia GMO tiež poukazujú na to , že informácia o obsahu GMO je uvedená málo zreteľne spolu s ostatnými charakteristikami v zložení výrobku. Diskutabilné je ale aj výrazné označenie „bez GMO“, ktoré môžeme chápať ako istú podporu predaja.

Nie je mäso ako mäso?
Jednu vlnu otázok /a odpovedí/ vyvolali GMO o druhú mäso a produkty z klonovaných zvierat – ďalšieho to úspechu súčasnej genetiky. V EÚ nejestvuje zatiaľ žiadna regulácia spotreby produktov z klonovaných zvierat, ale EK reflektuje súčasný trend v rámci legislatívnej sústavy pre potraviny, zoo technológie a starostlivosť o zdravie zvierat. Klonovanie nie je v Európe zatiaľ komerčnou aktivitou a produkty z týchto zvierat sa zatiaľ nedostali do európskeho potravinového reťazca, ale podľa listu EK adresovaného EFSA, „sme na pokraji rozšírenia klonovania aj pre komerčné účely“ a očakáva sa, že produkty z klonovaných zvierat sa dostanú do potravinového reťazca pred rokom 2010. Klonovanie dobytka si postupne nachádza svoje miesto v komerčnej sfére, najmä v USA. Podľa spoločnosti International Food Informtion Council, ktorá sleduje názor verejnosti na otázky potravín, vyše polovica kupujúcich by pravdepodobne m,äso z klonovaných zvierat nekúpila. Niektoré obchodné reťazce v USA uviedli, že z dôvodu znepokojenia zákazníkov produkty z klonovaných zvierat predávať nebudú. US FDA /United States Food and Drug Administration/ rozhodla, že produkty z klonovaných oviec nebudú prístupné spotrebiteľskej verejnosti, nakoľko o ich chove je málo údajov , na základe ktorých by sa dala posúdiť potravinová bezpečnosť.

Veda v službách človeka
Biotechnológovia predpokladajú, že práve GMO môžu vyriešiť viaceré problémy dostatku potravín rozvojových krajín. Vedci počítajú okrem rastlín aj s veľkm rozvojom využitia GMO vo farmácii a priemysle. Značné uplatnenie môžu nájsť GMO vo výrobe obnoviteľných zdrojov energií. Na druhej strane výsledky výskumov ich vplyvu na ekológiu a zdravie človeka nie sú úplne jednoznačné. Označovanie výrobkov však umožňuje spotrebiteľom vybrať si na základe informovanosti a zlepšuje tak vzťah medzi predávajúcim a kupujúcim.