English version
 
 
 
Prihlásenie členov PKS
 
Internetový kurz zdravého životného štýlu organizovaný PKS
 
PKS podpora zdravého životného štýlu v STV:
 
návštevníkov: 181062
 
Článok témy

Slovenské bitúnky majú obavu o svoju povesť

 

TLAČOVÁ SPRÁVA Zväzu spracovateľov mäsa:

 

 

Bratislava 21. mája 2019 :

Škandál schváleného poľského bitúnku, ktorý v nočných hodinách nelegálne vykonával svoju činnosť a mäso z chorých zvierat distribuoval po celej EU rezonuje na Slovensku dodnes avšak v inej podobe. Otvoril Pandorinu skrinku v podobe spoločenskej diskusie ako nakladať s chorými či zranenými hospodárskymi zvieratami. Na jednej strane sú chovatelia, ktorí denne musia riešiť otázku ako naložiť s chorými či zranenými zvieratami. Na na druhej strane sú slovenské bitúnky, ktoré sa boja takéto zvieratá prijať, aby si nezničili dobré  meno, pretože budú označené, že umiestňujú na trh mäso z chorých zvierat.

 

V súlade s platnou legislatívou  je zásadné odlišovať či sa jedná o zviera zranené alebo choré.

Bitúnok  nesmie prijať jatočné zviera ak prejavuje známky ochorenia, ktoré sú iné ako poranenia či zlomeniny, napr. uľahnuté zviera alebo zviera v agónii. Takéto zviera musí byť humánnym spôsobom utratené na farme.

 

Vstupom do EÚ Slovenská republika prijala tzv. legislatívu pre oblasť welfare zvierat, ktorá má zabezpečiť, aby sa zabránilo utrpeniu zvierat. Z tohto dôvodu platí, že zviera, ktoré je nemobilné (vplyvom zranenia) a nie je schopné prepravy v stoji – je potrebné na bitúnok buď šetrne prepraviť alebo je ho potrebné naliehavo zabiť na farme a telo, čo najskôr prepraviť na bitúnok na ďalšie spracovanie. Zároveň chovateľ by mal o naliehavom zabití informovať aj príslušnú RVPS.

 

Zranené zviera musí byť ešte pred nutným zabitím na farme prehliadnuté v živom stave veterinárnym lekárom. Následne sa zabité a vykrvené zviera  musí hygienicky a bez zbytočného odkladu dopraviť na bitúnok. Legislatíva umožňuje, že sa pod dozorom veterinárneho lekára môže uskutočniť ešte vyňatie žalúdka a čriev na mieste zabitia, avšak všetky vybraté vnútornosti musia sprevádzať zabité zviera na bitúnok a musia byť identifikované.

Na bitúnku jatočné telo zvieraťa podlieha prehliadke (tzv. prehliadka post mortem), ktorú vykonáva stály veterinárny dozor vrátane všetkých doplňujúcich vyšetrení . Stály veterinárny dozor zároveň posúdi, či je mäso vhodné na ľudskú spotrebu prípadne či je potrebná konfiškácia časti či celého jatočného tela.

 

  Vykonávanie týchto postupov v praxi má však aj svoje riziká :

  • Zneužívanie systému aj na porážku iných ako zranených zvierat priamo na farmách
  • Problematická manipulácia so živým či odporazeným kusom zvieraťa - jeho nakládka/vykládka, či jeho presun k priamo technológii kde sa zabezpečia ďalšie kroky spracovania
  • Sekundárna mikrobiologická kontaminácia odporazeného kusu ( napr. v prípade čiastočného vykolenia – vyňatie žalúdka čriev )
  • Konštrukčné riešenie bitúnku - z hľadiska prístupov či technológií nemusí umožňovať spracovanie takýchto jatočných tiel
  • Ekonomický aspekt - kto bude uhrádzať náklady na likvidáciu jatočného tela v kafilérii ak nebude vhodné na ďalšie spracovanie ?

 

,,Vzniknutá situácia jasne poukazuje na nevyhnutnosť systematického riešenia tohto problému a jeho jasnú interpretáciu verejnosti tak, aby nevznikli žiadne pochybnosti o tom, že slovenské bitúnky umiestňujú na trh mäso, ktoré nie je vhodné  na ľudskú spotrebu. Zväz spracovateľov mäsa preto navrhuje tieto riešenia :

 

1. Ohlasovanie nutných zabití príslušným RVPS a prítomnosť ich zástupcov pri prehliadke pred zabitím ( tzv. ante mortem) na farme a to i pri výkone nutného zabitia, 

 

2. Vytvorenie a zverejnenie zoznamu určených bitúnkov, ktoré budú primerane prístupné v rámci celého územia Slovenska a sú tiež po technologickej stránke schopné šetrne nakladať so zranenými zvieratami resp. sú schopné zabezpečiť hygienickú manipuláciu a spracovanie jatočného tela zvierat, ktoré bolo nutne zabité na farme v zmysle podmienok stanovených legislatívou

 

3. Vytvorenie systému refundácii nákladov na likvidáciu tiel uhynutých zvierat v kafilérii, ak  takéto telá zvierat vznikli na farmách, počas prepravy, na bitúnku či z dôvodu rozhodnutia o skonfiškovaní jatočného tela po prehliadke post mortem zo strany stáleho veterinárneho dozoru priamo na bitúnku  – čím by sa zmierňovali negatívne finančné dopady pre chovateľov a bitúnky“ uvádza Eva Forrai, výkonná riaditeľka ZSM

 

 

Zväz spracovateľov mäsa je dobrovoľným združením fyzických a právnických osôb, podnikajúcich v oblasti spracovania mäsa, výroby mäsových výrobkov a/alebo v oblasti súvisiacej s touto podnikateľskou činnosťou. Členovia Zväzu sa hlásia k princípom trhovej ekonomiky, rešpektujú a dôsledne dodržiavajú pri výkone svojej činnosti právny poriadok platný na území Slovenskej republiky.

_________________________________________________________________________

Kontakt : Eva Forrai, výkonná riaditeľka, slovmaso@gmail.com, tel : 0902 947 052

 



21.5.2019