MPRV SR:Počet vinohradníckych obcí stúpne, budeme ich mať dvakrát viac ako Česi

Tlačová správa

Počet vinohradníckych obcí stúpne, budeme ich mať dvakrát viac ako Česi

• O slovenské víno a pestovanie viniča na Slovensku je čoraz väčší záujem
• Vinohradnícke oblasti sa rozšíria o 199 obcí na 702 vinohradníckych obcí
• Agrorezort poskytuje vinárom viaceré možnosti podpory

Bratislava, 20. február 2018 – Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR) reaguje na rastúci záujem o vinárstvo a vinohradníctvo na Slovensku a rozširuje počet vinohradníckych obcí o 199. Ide o obce, ktoré patria do zemepisných oblastí vymedzených v špecifikácii vín s chráneným označením pôvodu. Po finálnych úpravách tak počet vinohradníckych obcí stúpne na 702.

„Vinárstvo na Slovensku zaznamenalo za posledné obdobie významný pokrok nielen v kvalite, ale aj v zdôraznení výnimočnosti, špecifickosti a tradícií slovenských vín. Zoznam vinohradníckych rajónov a obcí bol zostavený ešte v roku 2009 a vyžadoval si aktualizáciu. Pristupujeme preto k úprave vyhlášky o vinárstve a vinohradníctve,“ vysvetlila Gabriela Matečná, podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (nom. SNS).

Aktuálne je na Slovensku oficiálne 503 vinohradníckych obcí, po novelizácii vyhlášky ich bude 702. Pre porovnanie, je to dvakrát viac ako v susednom Česku. Bez potrebnej aktualizácie by Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (ÚKSUP) nemohol vinohradníkom správne zaregistrovať vinohradnícke plochy nachádzajúce sa v lokalitách. Novelizácia vyhlášky poskytne vinárom a vinohradníkom aj aktualizované vzory tlačív používané v rámci administratívnych činností pri vedení registra vinohradov.

Vinohradnícke obce na Slovensku spadajú do šiestich vinohradníckych oblastí: Južnoslovenská, Východoslovenská, Stredoslovenská, Nitrianska, Tokaj a Malokarpatská, do ktorej patrí aj odroda skalický rubín, nedávno zaradený medzi vína s chráneným označením pôvodu. Najviac vinohradníckych obcí (14) pribudlo v Nitrianskej oblasti, v Zlatomoraveckom rajóne. Každá z oblastí sa pritom vyznačuje vlastnými špecifikami. Napríklad v Južnoslovenskej sú najlepšie podmienky na výrobu vysokokvalitných červených vín, keďže to je ideálna oblasť na pestovanie modrých odrôd viniča. Práve tu sa zároveň veľa vinárov špecializuje na sladké vína, napr. Devín, čisto slovenskú odrodu, ktorá zbiera úspechy na domácich a zahraničných súťažiach. Východoslovenská vinohradnícka oblasť sa zasa vyznačuje pôdou prevažne sopečného charakteru, hnedozemného typu s piesočnatou, až hlinitou zeminou, vhodnou pre pestovanie bielych muštových odrôd. V priebehu spracovania je v bielych vínach typický vyšší obsah kyselín, vína sú svieže, vhodné aj pre dlhodobú archiváciu. Slovenským fenoménom posledných rokov sú ružové vína.

„Chcem oceniť, že naši vinári udržiavajú výrobu vín najvyššej kvality, ktorá tvorí viac ako 85% celkovej produkcie. Či už ide o vína chráneného označenia pôvodu alebo chráneného zemepisného označenia. Vzhľadom na takto zameranú výrobu vinári spracovávajú takmer výlučne slovenské hrozno. Slovenské vinárstvo sa tak vydalo cestou, ktorou by malo ísť aj celé slovenské poľnohospodárstvo – uprednostnilo kvalitu pred kvantitou,“ dodala Gabriela Matečná.

Agrorezort poskytuje slovenským vinárov a vinohradníkom rôzne formy podpory. Ide napr. o podporu z Programu rozvoja vidieka na nákup strojov na spracovanie hrozna a výroby vína, či do integrovanej produkcie. Ďalšou z možností je podpora na reštrukturalizáciu vinohradov, poistenie úrody vinohradov, propagáciu v tretích štátoch a v členských štátoch EÚ a investície do vinárskych podnikov.

Predpokladaná úroda pre vinársky rok 2017/2018 v hektolitroch muštu

* Ostatné vína: sýtené, perlivé, šumivé, aromatizované a likérové vína

Plochy zaregistrovaných vinohradov v hektároch