PKS - Úvod
 
 
 
Vyhľadávanie:

Rozšírené vyhľadávanie
 
 
Prihlásenie členov PKS
 
Internetový kurz zdravého životného štýlu organizovaný PKS
 
PKS podpora zdravého životného štýlu v STV:
 
návštevníkov: 181062
 
f
Kto sme

Potravinárska komora Slovenska je dobrovoľným združením právnických osôb, založenom potravinárskymi firmami pôsobiacimi na Slovensku s cieľom spolupracovať pri obhajovaní spoločných záujmov potravinárskeho priemyslu. pokračovanie...

 

Potravinárska komora Slovenska, Digital park II, Einsteinova 23, 851 01 Bratislava, pks@pks.sk 

 
Aktuálne témy
PKS: „Na pultoch obchodných reťazcov je historicky najmenej domácich potravín“

(tlačová správa)

 

V Bratislave, 3. mája 2016 - Obchodníci vykladajú na svoje pulty rekordne málo domácich potravín, len 39 percent. Naopak, podiel neznačkových potravín sa v našich obchodoch oproti predchádzajúcemu trendu zvýšil o 2 percentá. PKS je presvedčená, že tento neúnosný trend je potrebné riešiť. Domáci potravinársky priemysel a zastúpenie jeho produkcie na domácom trhu by mali patriť medzi priority vedenia rezortu.

Prieskum potravín na pultoch obchodných reťazcov realizovala pre PKS renomovaná agentúra GfK Slovakia v období od 1.3.2016 do 23.3.2016. Prieskum sa realizuje rovnakou metodikou už šiesty rok od roku 2011.

V porovnaní s minulým rokom kleslo zastúpenie slovenských potravín o 1 percentuálny bod (p.b.). Lenže v priebehu šiestich rokov sa tento podiel znížil z 50 na súčasných 39 percent, teda o takmer štvrtinu. Prieskum zastúpenia slovenských potravín na pultoch odzrkadľuje realitu rezortu, ktorý dosiahol historicky najväčšie záporné saldo obchodu s potravinami v hodnote -1,1 miliardy €. Na Slovensko sa zo zahraničia dováža stále viac potravín, čo poškodzuje domácu ekonomiku, zamestnanosť a naviazané odvetvie poľnohospodárstva.

Ako ukazujú výsledky monitoringu potravín za posledné roky, rôzne snahy a iniciatívy na zvýšenie podielu potravín v uplynulých rokoch neviedli k žiadnemu zlepšeniu. Obchodné reťazce investujú desiatky miliónov eur do reklamných kampaní, v ktorých komunikujú pozitívny vzťah k Slovensku, v realite však dochádza k ďalšiemu znižovaniu podielu domácich potravín na pultoch.

„Obchodné reťazce v masívnych kampaniach promujú svoj vzťah k Slovensku a podporu jeho výrobkom, v skutočnosti sme však svedkami úpadku slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva v prospech cudzích ekonomík. Práve reťazec s najnižším zastúpením domácich potravín bol v roku 2015 tretím najväčším zadávateľom reklamy hneď po telekomunikačných gigantoch. Do reklamy investoval viac ako 25 miliónov €, ale zastúpenie slovenských produktov na jeho pultoch je mizivé,“ povedal Daniel Poturnay, prezident PKS.

PKS by uvítala, ak by sa súčasné vedenie rezortu pôdohospodárstva aktívnejšie zapojilo do podpory domácich potravinárov. Bez takejto podpory sa domáce produkty len ťažko dokážu presadiť, hoci spotrebitelia by o ne záujem mohli prejaviť vo väčšej miere. „Šesť rokov kontinuálneho poklesu slovenských výrobkov svedčí o akútnej potrebe reštartu vládnej politiky podpory potravinárskeho priemyslu na Slovensku, ktorú treba postaviť na kľúčových hráčoch v jednotlivých potravinárskych odboroch,“ dodal D. Poturnay.

PKS v minulosti so Zväzom obchodu a cestovného ruchu SR podpísala Iniciatívu na podporu ekonomiky Slovenska, ktorej cieľom bolo aj zlepšenie situácie v ponuke slovenských potravín, táto iniciatíva ale zlepšenie nepriniesla. Fungovanie domáceho potravinárskeho priemyslu je však aj v záujme obchodu, pretože bez vytvárania pracovných miest aj v okrajových oblastiach Slovenska nebude mať stabilného a kúpyschopného spotrebiteľa.
Férovosť dodávateľsko-odberateľských vzťahov by mala vychádzať z vnútorného presvedčenia účastníkov trhu a nemala by byť primárne vynucovaná reguláciami. Ak však chýba vnútorné presvedčenie, regulácii sa nemožno vyhnúť,“ uviedol prezident PKS.

Najviac slovenských potravín je zastúpených tradične na regáloch COOP Jednota (60 %) a CBA (54 %), v ktorej ako jedinej podiel slovenských výrobkov stúpol o 3 p.b. Práve tieto dva reťazce dlhodobo dokazujú, že aj so stabilným nadpolovičným podielom slovenskej produkcie je možné v maloobchode úspešne podnikať.

Naopak najmenej domácich potravín má na svojich pultoch obchodný reťazec Lidl (16 %) a Kaufland (35 %). V porovnaní s minulým rokom sa tento podiel znížil vo všetkých obchodných reťazcoch s výnimkou spomínanej CBA. Podiel vystavenia slovenských výrobkov mierne klesá vo všetkých formátoch maloobchodných predajní.

Z hľadiska kategórií výrobkov medziročne najviac na pultoch predajní klesli mlieko o 7 p.b., pivo a spracované produkty zhodne o 4 p.b. Najnižšie zastúpenie majú s 12 % domáce oleje. Ak by ste hľadali domáci olej v Tescu, tak zastúpenie tohto výrobku je len 11 %, v Kauflande 10 % a v Lidli 4 %.

Cukrovinky nečokoládové sa nachádzajú na regáloch v podiele 12 %, najmenej ich je opäť v Kauflande a v Lidli. Aj konzervy budú spotrebitelia hľadať ťažšie, zastúpené sú v podiele 15%, domáce cukrovinky čokoládové 21 %, nealko a trvanlivé pečivo 27 %. Podiel domáceho mlieka je najnižší v Kauflande (23 %) a v Lidli (26 %), balené domáce mäsové výrobky sa v Lidli nachádzajú len v pomere 14 % a v Kauflande 35 %.

Na druhej strane však obchodníci vo väčšej miere predávajú spotrebiteľom privátne značky potravín. Tento rok stúpol ich podiel na pultoch o desatinu na 21 %. Najviac zastúpené sú v kategóriách mlieko, mäsové výrobky, konzervované produkty. V najnižšej miere sú zastúpené kategórie víno, liehoviny, destiláty a pivo.

Najviac privátnych značiek je zastúpených na regáloch reťazca Lidl (54 %), nasleduje Kaufland (21 %) a COOP Jednota (18 %), naopak najmenej v Metro (11 %). Privátne značky vytláčajú značkové výrobky oproti minulému roku najmä pri mlieku, mäsových výrobkoch a trvanlivom pečive. Veľa neznačkových potravín tiež nájdete, ak hľadáte napríklad pretlak (30 %), špagety (34 %), mlieko (64 %) alebo smotanu (41 %).

Nárast podielu neznačkových potravín nie je dobrou správou ani pre ekonomiku, ani pre spotrebiteľov. Pri neznačkových potravinách spotrebiteľ nevie dobre rozoznať pôvod výrobku a nemusí si všimnúť, že v priebehu času sa takýto výrobok kvalitatívne mení, alebo ho vyrába iný výrobca vyberaný na základe kritéria najnižšej ceny. Na zákazkovej výrobe potravín nie je možné budovať stabilnú bázu pre výrobu kvalitných potravín, tú môžu garantovať iba tradiční výrobcovia, pre ktorých je ich značka a dlho budovaná dôvera spotrebiteľa najväčšou hodnotou,“ uviedol na záver D. Poturnay.

_______________________________________________________________________________________________________________________Kontakt: Jarmila Halgašová, riaditeľka, halgasova@pks.sk, 0905 922 105, +421 2 444 500 45


 
Ďalšie články
 
 
 
MPRV - Podpora zahraničného obchodu a investícií
FOOD TECHNOLOGY.
FOR FOOD AT ITS BEST.
FOOD TECHNOLOGY. FOR FOOD AT ITS BEST.
Znacka kvality
GS1 Slovakia
CENTRUM EXCELENTNOSTI POTRAVINÁRSKEHO VÝSKUMU
Národná sústava povolaní
Jazykové kurzy angličtiny v Bratislave
Portál pre podnikateľov
Správy